Joga

Budhistický mních, Dashi-Dorzho Itigilov, zomrel oficiálne pred deväťdesiatimi rokmi v regióne na Sibíri- v Burjatsku. Podľa jeho poslednej vôle a testamentu dosiahol mních nirvánu, ale požiadal, aby bol o 30 rokov exhumovaný. S budhistickým svätým telom sa diali neskôr zvláštne veci a nie je jasné, či je skutočne mŕtvy alebo len v stave hlbokých driemot.

Budhistický kňaz Dashi-Dorzho Itigilov zaujal pozíciu lotusu pred deväťdesiatimi rokmi, zhromaždil svojich žiakov, požiadal ich, aby sa zaňho modlili a ponoril sa do hlbokého meditatívneho stavu. Konečne dosiahol nirvánu.

Navštívte ma a pozrite sa na moje telo o 30 rokov a o 75 rokov ma vyberte zo zeme,“

povedal Itigilov, predtým ako zomrel.

Sediac v tejto pozícii, bol svätý muž uložený do cédrovej kocky a pokrytý soľou podľa inštrukcií v jeho vôli. Poslednýkrát bolo Itigilovo telo prešetrené v roku 2005. Odvtedy mnísi nedovolili žiadne vyšetrenia ani fotografie.

Zvláštne je, že počas takmer jedného storočia jeho telo strácalo aj priberalo na hmotnosti, vylučovalo vlhkosť a nerozkladalo sa.

Najslávnejší ruský budhista

Itigilov sa narodil v roku 1852 v Ulza Dobo, na území terajšieho Burjatska, čo je región Ruskej federácie vzdialený asi 4 400 kilometrov východne od Moskvy. O rodičov, o ktorých takmer nič nevieme, prišiel v mladom veku.

Tento fakt vyvolal šírenie rôznych legiend medzi mníchmi o jeho božskom pôvode, ako napríklad to, že na svet prišiel ako päťročný, ako božská bytosť – Bódhisattva alebo Budha.

Ako sirota pracoval Itigilov ako pastier a podľa mníchov bol fascinovaný náhrobnými kameňmi a pohrebnými predmetmi. Chlapec zobral svoje stádo na cintorín a tam sa hral so zosnulými, česal ich vlasy a hovoril: „Keby si ma bol len počúval, neležal by si tu mŕtvy.“

V tom čase burjatskí ľudia nepoužívali rakvy, zvyčajne nepochovávali svojich mŕtvych, ale namiesto toho ich pokladali na miesta medzi stromami alebo kopcami. Jedného dňa sa mladý Itigilov blížil k ľudom, z ktorých jeden mal žezlo s lebkou navrchu. „Tento chlapec sa stane veľkým majstrom a podvedie smrť,“ povedal budhistický kňaz.

Kláštorné legendy hovoria mnoho vecí o Itigilovi, ktoré znejú nedôveryhodne. Ako napríklad, že sa pred ním rozostupovala voda. Jediné, čo o ňom naisto vieme je, že keď mal 15 rokov, tak prišiel do budhistického kláštora vzdialeného 300 kilometrov od jeho rodnej dediny, kde 23 rokov študoval náboženské texty. V kláštore učil svojich žiakov, stal sa hlavou kláštora, osobne sa stretol s cárom Mikulášom II. a krátko po prvej svetovej vojne sa stal vodcom Východného sibírskeho budhizmu.

S nárastom ateistického Sovietskeho zväzu odporučil Itigilov svojim budhistickým kňazom, aby opustili krajinu, predpovedajúc represie. Avšak on krajinu neopustil, uisťujúc, že jeho nechytia. Podľa dokumentov zomrel v roku 1927 vo veku 75 rokov.

Burjatský budhistický vtip?

Jeho telo však bolo exhumované o 28 rokov neskôr, nie o 30 rokov ako bolo dohodnuté. V tom čase silný hurikán zasiahol Burjatsko a ustráchaní domáci sa chceli modliť k jeho mŕtvemu telu o pomoc, tak otvorili box. Jeho kĺby vyzerali flexibilne, pokožka si zachovala svoju elasticitu a oblasť okolo srdca bola teplá. Ľudia ho prezliekli a znovu pochovali. Procedúra sa opakovala v roku 1973.

 

V roku 2002, ako bolo naznačované v poslednej vôli a testamente,

Box s Itigilovom bol exhumovaný a presunutý do kláštora Ivolginsky blízko Ulan-Ude. V tú noc nebola truhla otvorená, mnísi sa len modlili so zapálenými sviečkami.

Ráno otvoril forenzný lekársky vyšetrovateľ box. Itigilov bol po plecia v soli, pričom jeho hlava bola v tak dobrej kondícii, že niekto by si mohol myslieť, že mních je stále nažive, ako povedal svedok.

 

V prvom momente si všetci mysleli, že je to nejaký burjatský budhistický vtip, ale teraz si to už nemyslia. Jeho vnútorné orgány boli v poriadku, tak ako jeho oči. Expert prišiel nedávno a povedal, že jeho telo je ako telo osoby, ktorá zomrela pred pár hodinami,“ povedal Yanzhima Vasilieva, riaditeľ Inštitútu Pandito Hambo Lama Itigilov.

Zatiaľ čo výskumníci nemali možnosť priložiť stetoskop k Itigilovmu hrudníku, mnísi súhlasili s tým, že odošlú dva gramy vzoriek na prešetrenie, ktoré obsahujú vlasy, časti kože a časti dvoch nechtov.

Infračervená spektrofometria ukázala, že proteínové vzorky majú živé charakteristiky a keď sme exhumovali telo nebol tu žiadny zápach, ako z rozkladajúceho sa tela a stále tu žiadny nie je,“ uzatvoril Victor Zvyagin, bývalý riaditeľ identifikácie v Russian Forensic Medical Examination Center.

Avšak toto neznamená, že budhistický kňaz je stále nažive. Kožná analýza ukázala, že bróm v jeho tele je 40-násobne vyšší, ako je bežné a jeho telesná teplota je o 20 stupňov nižšia, čo sú isté znaky smrti.

Mnísi, vynímajúc Dalai Lamu, ktorý sa zdržal komentára, tvrdia opak, tak ako tisíce pútnikov, ktorí prichádzajú, aby sa pozreli na Itigilovo telo. Navyše, odkedy bol sarkofág exhumovaný, jeho telo pribralo ročne dva kilogramy. V posledných šiestich rokoch sa celková telesná hmotnosť zvýšila o približne 10 kilogramov a na tele sa občas objaví vylúčená vlhkosť, pričom pripomína pot.

Vedci veria, že našli vysvetlenie, ktoré nie je nadľudské. Strukoviny majú vysoký obsah brómu, ktorý môže potlačiť citlivosť tela a obmedziť dopad stimulujúcich vonkajších impulzov takmer bez ovplyvnenia tých častí mozgu, ktoré kontrolujú dýchanie a krvný obeh.

Je tu teória, že keď Itigilov žil, úmyselne jedol mnoho strukovín a neskôr s pomocou seba hypnózy vypol životné metabolické funkcie svojho tela. Inými slovami, ponoril sa do hlbokej meditácie a dosiahol stav oživenia, po ktorom zomrel. Soľ alebo suché tkanivo mohli absorbovať vodnú paru a ovplyvniť váhu tela, keď je vystavené na vzduchu.

 

Zdroj: Can a Buddhist monk dead for almost a century still be alive? Russia Beyond. Russia Beyond [online]. Copyright © All rights reserved. [cit. 24.11.2017]. 

Zdieľaj tieto info na:

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Odoslať komentár