Pôstom ku zdraviu?

 

Nie je tajomstvom, že rastie počet rozličných chronických chorôb, alergických a civilizačných ochorení a s tým aj spotreba liekov. Aj z toho dôvodu sa zvýšil u ľudí záujem o rôzne prírodné, alternatívne metódy revitalizácie tela a duše. Jednou z nich je aj liečebné hladovanie, alebo pôst. Pod pôstom rozumieme obdobie, počas ktorého sa človek zriekne stravy, pričom takéto hladovanie môže mať rôzne podoby a dĺžku trvania . Okrem absolútneho pôstu na vode (bez akéhokoľvek príjmu potravy) je momentálne populárne prerušované hladovanie (intermittent fasting).

 

Rámček – čo je prerušované hladovanie (Intermittent fasting)

 

Prerušované hladovanie, alebo pôst je typ stravovania, pri ktorom sa striedajú periódy hladovania, s periódami jedenia. Nezameriava sa na to, ktoré potraviny môžete a nemôžete jesť, ale skôr na čas, kedy jesť. Zvyčajné metódy prerušovaného hladovania zahŕňajú 16 hodín hladovania denne, prípadne 24 hodín – dvakrát do týždňa. Ľudia ho využívajú na chudnutie, zlepšenie zdravotného stavu, či zjednodušenia životného štýlu, tým že sa nemusia tak často starať o príjem potravy.

 

Benefity a riziká

 

Benefity a riziká pôstu závisia od jeho dĺžky, pravidelnosti a zdravotnom stave človeka. Pri správnom praktizovaní pôstu sa telo zbavuje škodlivých látok nahromadených v tele a zvyšuje sa schopnosť našich vlastných detoxikačných mechanizmov. Pôst priaznivo ovplyvňuje  regeneráciu génov a buniek a potláča chronické zápaly. Pôsobí tiež preventívne, znižuje riziko infarktu, či mozgovej porážky srdca a tiež znižuje riziko vzniku častých druhov rakoviny a iných ochorení. Okrem ozdravných účinkov je zaznamenané aj zlepšenie mentálnej výkonnosti, konkrétne zvýšenie koncentrácie a zníženie únavy. Riziká sú spájané najmä s nedôslednou prípravou na pôst a spôsobe, akým sa človek vráti k pôvodnej strave. Napríklad keď niekto skonzumuje hneď po pôste veľké množstvo ťažko stráviteľného jedla. Komplikácie môžu nastať u ľudí s určitými zdravotnými problémami, preto je potrebné sa informovať u lekára a v odbornej literatúre ako by pôst mohol pôsobiť na konkrétny problém. Ako uvádza MUDr. Vilma Partyková vo svojej knihe „Hladovení pro zdraví“: „Pravidelné dobrovoľné zrieknutie sa stravy raz za týždeň na dobu od večera jedného dňa do večera ďalšieho dňa – inak povedané 24-hodinový pôst, nielenže nikoho nezničí, ale má výrazný očistný efekt. Človek sa pri tomto procese zbaví niektorých zásob tuku a cukru a vylúči množstvo škodlivín – nestráviteľných, neužitočných, alebo jedovatých zbytkov a usadenín v kĺboch, cievach a tkanivách prijatých stravou, či liekmi“.  Rovnako však upozorňuje, že liečebné hladovanie bez lekárskeho dozoru, ktoré trvá viac než 3 dni sa rozhodne neodporúča.

 

Z histórie pôstov

 

Pôst nie je novodobým trendom. Už staroveké národy ho považovali za prostriedok očisty tela a ducha. Praktizoval sa pre jeho ozdravné a  spirituálne účinky a mnohí myslitelia ho využívali na zvýšenie rozumovej a fyzickej produktivity. Napríklad Pythagoras systematicky hladoval 40 dní pred skúškami, a to isté vyžadoval od svojich žiakov. Grécki filozofi Sokrates a Platón pravidelne hladovali raz za tri mesiace, niekoľko dní, s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň rozumového poznania. „Otec medicíny“ a mudrc z antického Grécka Hippokrates zas liečil ochorenia diétou. Tvrdil, že strava musí byť našim liekom. Predtým, než podal pacientovi liek, odporúčal vyhnať z organizmu všetko nadbytočné, čo telo nepotrebuje, a vykonávať to tak dlho, pokiaľ sa neobnovia všetky funkcie. V dobe kritického vrcholu choroby predpisoval zásadne pôst.

 

Výskumy a veda

 

Hladovanie ako liečebný prostriedok, malo počas histórie ľudstva svojich priaznivcov, aj odporcov a to platí aj v súčasnosti. Bolo považované za všeliek, no rovnako ho mnohí popierali a popierajú. Ozdravujúce účinky pôstov sú naďalej predmetom diskusii a práve využitie hladovania ako liečebnej metódy je dlhodobo predmetom skúmania. Na jednej strane sú lekári a iní odborníci, ktorí pôst odporúčajú, pričom sa odvolávajú na vlastné skúsenosti a výsledky dlhodobých štúdií. V rôznych krajinách sa dnes dokonca objavujú kliniky a sanatóriá, na ktorých sa realizuje terapia liečebným hladovaním. Na druhej strane prevláda skepticizmus a táto téma je tabu . Ak sa však pre pôst rozhodnete a chcete využiť jeho benefity, podstatou by mala byť systematická príprava, pravidelnosť a zmyslom uvedomelé využitie energie, ktorá je inak spotrebovaná na trávenie.

 

Na túto tému sme vyspovedali Viktora Schillera, ktorý už vyše dekády skúma hranice svojho tela a mysle kombináciou Wim Hof Method, taoistickej jógy, pôstov a pobytov v tme.

 

Čo ťa priviedlo k tomu, aby si začal experimentovať s hranicami vlastného tela a mysle?

Priviedol ma k tomu môj zdravotný stav. Od 15tich rokov sa mi začali vážnejšie zdravotné problémy, ktoré ma sprevádzali až do 25 rokov. Každý problém riešil iný doktor, až kým mi jedna doktorka nepovedala, že si mám dať vyšetriť brucho. Nechápal som ako by to mohlo súvisieť s mojimi problémami. Nedal som si poradiť a za pár rokov som zistil, že mala pravdu – zistili mi celiakiu. Telo som mal vtedy tak zlom stave, že som musel brať každý mesiac antibiotiká. Pochopil som, že to nemá zmysel a to ma ešte viac motivovalo niečo so sebou robiť. Zo zúfalstva som skúšal rôzne spôsoby, ako sa z toho dostať, až som našiel vlastnú cestu.

 

Kde začala tvoja cesta a ako prebiehali tvoje prvé pokusy?

Prvé pokusy boli pôsty a joga a bolo to práve v období, keď som si uvedomil, aký je môj stav vážny. Najskôr som sa začal zaujímať o jógu a prácu s telesnou energiou – začal som zisťovať, čo to je, načo to je dobré a ako sa to robí. Keď sa človek začne o takéto veci zaujímať, príde nato, že existujú rôzne očisty tráviaceho traktu, pretože niektoré metódy sú prevzaté práve z jógy. A keď už sa človek venuje takýmto očistám, je to len krôčik ku pôstom. Začal som čítať o ozdravných účinkoch pôstov a postupne to skúšať. Najskôr jeden deň, neskôr dva, tri dni až týždeň. Vtedy som však žil v Londýne a v rámci života manažéra som nato nemal príliš chuť, ani energiu. Keď som sa vrátil na Slovensko, dal som si pauzu od práce a mal priestor experimentovať. Bolo to perfektné obdobie, pretože som sa venoval len sebarozvoju – zisťoval som, čo telo robí pri pôstoch, dlhších pôstoch, čo robí na surovej rastlinnej strave. Chcel som zistiť, kde má telo hranice. Zistil som, že sa dá vydržať týždeň bez toho, aby som umieral od hladu a tak som skúsil aj tri týždne. Medzi ľuďmi, ktorí pôstujú, je napríklad taká magická hranica 40 dní. Dôležité je však zdôrazniť, že vždy predtým, ako som sa rozhodol posunúť hranicu, som si dal kompletne vyšetriť zdravotný stav.

 

Ak by si teraz niekto povedal, že ide vyskúšať pôst, ako sa má pripraviť, tak aby to bolo bezpečné?

 

Záleží, či ide o jednodňové, alebo dlhé pôsty. Vyšetrenia nie sú nutné vždy, ja som chcel vedieť, či by mohli nastať nejaké komplikácie, ak budem posúvať hranicu dĺžky pôstu. Záleží to aj od toho, akým spôsobom ľudia žijú. Ak niekto žije na fastfoode a zrazu ho osvieti, že chcem zdravo žiť a dá si trojtýždňový pôst,  to by som nikomu neodporúčal.  Vždy treba začať od toho, čo je príjemné. Niekto si nevie predstaviť, že nebude 12 hodín jesť. Na druhej strane sú ľudia, ktorí bežne zabudnú jesť celý deň, pretože sú zaneprázdnení a ani si to nevšimnú. Keď má človek zdravotný problém je dôležité, aby sa dal vyšetriť a zistil si ako by pôst na ten konkrétny problém mohol vplývať. Takýto človek musí viac dbať nato, ako naňho pôst bude pôsobiť. Určite by som bol opatrný a každý deň by som si všímal, či sú nejaké zmeny, zistil by som si čo sa môže diať, aké komplikácie by mohli nastať. Napríklad pre cukrovkára by to bolo extrémne nebezpečné, pretože si potrebujú udržiavať určité hladiny. Takže ak mám nejaký problém, najskôr by som si o tom vyhľadal relevantné informácie. Ja to vždy hrám na bezpečnú kartu, je zbytočné bezhlavo experimentovať a skončiť v nemocnici, či už je človek zdravý alebo má zdravotné problémy, je lepšie zistiť ako môže proces prebiehať a do tej nemocnice sa nedostať.

 

 

Môže byť aj pre zdravého človeka pri tomto procese niečo náročné alebo nebezpečné?

 

Prvá negatívna vec, ktorú si ľudia väčšinou všimnú alebo ktorej sa boja najviac je, že budú hladní. Dopredu sú presvedčení, že budú nervózni a že nebudú mať energiu a preto do toho nejdú. Veľmi to záleží od toho, ako sa na pôst človek pripraví. Keď je niekto zvyknutý jesť každý deň pravidelne – je zvyknutý na pravidelný prísun cukrov, tukov a bielkovín a zrazu si povie, že stačilo, tak to bude pravdepodobne pre telo šok. Všade v odbornej literatúre sa odporúča telo na pôst pripraviť, najmä ak hovoríme o dlhšom pôste, napr. 3 dni. To znamená, dať si napríklad len vegetariánsku stravu, vyslovene vyradiť z jedálnička všetko vyprážané a ťažko stráviteľné, aby telo prešlo do kľudového režimu – potom aj pôst bude omnoho jednoduchší. Napríklad ak idete do týždňového pôstu, tak režim môžete začať tak, že týždeň budete na vegetariánskej strave, posledný deň budete jesť len jablká, piť šťavy a potom ďalšie ráno začnete. Vyslovene pripravíte celý organizmus na to, že postupne prejde na iný režim. Najmä po dlhšom pôste je veľmi dôležitá tzv. „návratovka“ – to je obdobie, ktoré by malo trvať rovnako dlho ako pôst. V tejto fáze sa postupne zvyšuje množstvo aj pestrosť stravy. Keď sa telo pripraví, „nežiadúce“ účinky sú minimálne. Čo sa týka samotného hladu, ten zvyčajne prejde po 2, 3 dňoch. Tráviaci trakt sa ukľudní a jednoducho telo akceptuje, že strava nie je. Je to skôr o tom tréningu a príprave. Napríklad je dobré vyskúšať si predtým raz za týždeň jeden deň bez jedla. Potom to zvýšiť na dva dni. Takto sa človek postupne a prirodzene prepracuje k pôstom, psychicky je to oveľa jednoduchšie zvládnuť – v hlave si vypestuje vnímanie tohto procesu ako niečoho, čo je úplne v poriadku. Druhá vec, čo robím, aby bol proces jednoduchší je očista tráviaceho traktu. Keď má človek úplne čistý tráviaci trakt, tak spomalí činnosť čriev a ukľudní tráviaci trakt. Je to trik, ktorý je dobré robiť preto, aby neboli vedľajšie účinky. Komplikácie sa môžu vyskytnúť u skupiny ľudí, ktorú som spomínal – holdujú ťažkým jedlám a rozhodnú si dať pôst bez prípravy. V tele sa môžu vďaka ťažkej strave zhromažďovať metabolické látky, ktoré telo nestíha vylučovať a práve pri pôste bude mať príležitosť sa ich rýchlo zbaviť. Obličky majú omnoho viac práce a preto treba piť veľa vody. Môže z toho napríklad bolieť hlava, alebo sa vyhodiť vyrážky. Ak sa nerobia pôsty pravidelne, alebo ak sa neje zdravá strava, potom môžu nastať rôzne komplikácie. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som nemal bolesti hlavy a iné detoxikačné problémy.

 

Aké sú benefity pôstov? Prečo by sa ľudia mali len tak vzdať jedla?

 

Ja osobne zažívam mnoho benefitov, je to však individuálne – človek si to musí zažiť na vlastnej koži. Napríklad mne sa na dlhších pôstoch zvýši schopnosť koncentrácie, až na taký stupeň, že je to neprirodzené.  Prirovnávam to k tunelovému videniu – keď sa na niečo tak sústredíte, že máte pocit ako by ste boli v tuneli a zvyšok je úplne rozmazaný. Opísal by som to ako neprirodzenú koncentráciu, ktorú človek bežne nezažíva. Ďalším benefitom je pocit tzv. „čistej hlavy“ – je to asi jeden z najlepších dôvodov, prečo robiť pôst. Väčšinou to chvíľu trvá, kým to nastane. Prvý krát keď som to zažil, tak to bol úplne úžasný zážitok, byť schopný tak jasne všetko vnímať. Problém je, že keď sa človek z pôstu vráti, tak si uvedomuje, ako sa postupne vnímanie stráca. Pôsty môžu pomôcť aj pri zdravotných problémoch, alebo keď chce človek schudnúť. Opäť však odporúčam naštudovať si na túto tému odbornú literatúru alebo sa poradiť s niekým, kto sa téme venuje. Ďalší úžasný zážitok pre mňa je jasné vnímanie chutí, pretože po pôste vníma človek úplne inú dimenziu chutí. Chuťové kanáliky sa akoby vyčistia a zresetuje sa ich komplet celé nastavenie. Telo vám dá po pôste najavo, čo vám chýba tým, že budete presne vedieť na čo máte chuť. S týmto priamo súvisí vnímanie prítomnosti a sebauvedomenie. Vycibrené zmysly akoby držali človeka v prítomnosti, zmení sa intenzita vnímania, alebo zrazu vnímate veci, ktoré ste predtým nevnímali. Ste do toho doslova nútení, lebo je to tak úžasné.

 

7 tipov na bezpečný pôst

 

  • Uistite sa lekárskym vyšetrením, že nemáte zdravotné problémy, ktoré by vám mohli spôsobiť ďalšie komplikácie.
  • Zbytočne bezhlavo neexperimentujte – na pôst sa dôsledne pripravte. Preštudujete si informácie z odbornej literatúry, aby ste dopredu vedeli, čo sa v tele pri hladovaní odohráva a poznali možné komplikácie. Okrem lekára, alebo iného špecialistu je dobré poradiť sa s niekým, kto pôst praktizuje. Z praktického hľadiska je ďalej dôležité postupne prechádzať na ľahšiu stravu bohatú na ovocie a zeleninu.
  • Ak chcete skúsiť viacdenný alebo týždňový pôst, začnite trénovať postupnými jedno až dvoj dňovými pôstami
  • Na pôst si vyberte dni, ktoré sú pre vás psychicky a fyzicky menej náročné
  • Počúvajte svoje telo – každý organizmus reaguje inak na podnety, ktoré pôst vyvolá a preto je dôležité prispôsobiť sa svojím vlastným potrebám. Pre niekoho môže byť problém už poldenný pôst, iný človek zvláda bez väčších ťažkostí aj dva, tri dni.
  • Dávajte si pozor na rady z internetu, kde sa nachádza veľké množstvo neucelených informácií vytrhnutých z kontextu. Často sa stáva, že dostanete tipy od ľudí, ktorí majú len teoretické poznatky bez skúseností, alebo naopak – dostanete radu len na základe osobnej skúsenosti človeka bez prihliadnutia na rozdielnosti medzi vami
  • Nezabúdajte, že návrat k strave je rovnako dôležitý ako proces prípravy na pôst. Jedlo pridávajte do svojho jedálnička postupne, začnite s ľahko stráviteľným jedlom alebo šťavami. Nesprávne prevedenie prechodu z pôstu na normálnu stravu môže v lepšom prípade zmariť jeho účinok, v horšom spôsobiť zdravotné komplikácie.
Zdieľaj tieto info na:

Pridaj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Odoslať komentár